Earl Lefebvre

Marc Lefebvre začal spochybňovať konvenčný model poľnohospodárstva v roku 1997, keď sa rozhodol zastaviť obrábanie pôdy, aby sa znížila deštrukcia a erózia pôdy. V roku 2000 sa zapojil do programu zameraného na dosiahnutie 80 % podielu pôdy pokrytej vegetáciou a začal vysádzať stromy vo forme živých plotov okolo svojej farmy. Rozhodol sa tiež zastaviť výrobu cukrovej repy, pretože to bolo príliš škodlivé pre štruktúru pôdy. Vďaka programu s názvom AgricoBio, ktorý propagovala miestna inštitúcia ochrany prírody, začal Marc svoje agrolesnícke projekty s jasným cieľom praktizovať produktívne agrolesníctvo.

Farma začala s rekonštrukciou živých plotov od roku 2000 a v roku 2011 sa vysadili 3 hektáre kvetinových pásov spolu s 2 300 metrami živých plotov. Neskôr sa k farme pridalo niekoľko lesných pozemkov s rozlohou 19,2 ha, línií stromov spojených s Marcovými plodinami. Nakoniec v roku 2014 Marc vysadil 17,36 hektárov výmladkových plantáží na výrobu drevnej biomasy a jej využitia na úpravu alebo kompost pôdy štiepaným drevom z konárov a vetiev stromov, štiepky na palivo a podobne.

• Marc Lefebvre je už svedkom prvých výsledkov implementácie týchto poľnohospodárskych postupov s odstránením problémov s eróziou pôdy, zlepšením kvality vody, zvýšením biodiverzity na farme a skrášlením krajiny.
• Vďaka efektívnej organizácii úloh a zvyšovaniu počtu zamestnancov na plný úväzok udržiaval svoje výnosy.

Agrolesnícky systém Marca Lefebvra sa spolieha hlavne na 2 kritériá: záujem o biodiverzitu a produktivitu. Z tohto dôvodu sa rozhodol vysadiť plochy s drevinami na ornej pôde a výmladkové plantáže, ktoré pridávajú výhody stromov na poliach bez znižovania výnosov plodín.  Rozhodol sa tiež pre výsadbu živých plotov, za účelom tvorby  ekologických koridorov pre voľnejší pohyb prospešnej fauny na jeho farme. Svoje agrolesnícke projekty navrhol s pomocou tímu programu AgricoBio a získal európske a miestne dotácie, ktoré financovali 80 % výdavkov na stromy.

Hlavné potrebné zručnosti:

• Znalosť krycích plodín a postupov bez potreby obrábania pôdy s cieľom optimalizovať agrolesnícke postupy.
• Pochopenie cyklu živín pre správne naplánovanie výsadby stromov a následného adekvátneho zakrytia siatych plodín, za účelom ich lepšej plodnosti.

Spôsob založenia agrolesníckych porastov

Na pozemku s drevinami na ornej pôde sa v roku 2012 vysadilo 700 stromov a 2200 kríkov v líniách na 19 hektároch, čo znamená hustotu 150 stromov/ha. Druhy v líniách boli vybrané za účelom produkcie drevnej hmoty (orech, lipa, javor…), biomasy a zvýšenia biodiverzity okolitých živých plotoch (mišpuľa, jabloň planá, divé ruže, kalina…). Pre pozemky výmladkových plantáží boli vysadené stromy za účelom tvorby biomasy (vŕby, javor ...). Pôda bola prekyprená a použila sa ochrana stromov pred divou zverou.

Hrozby/výzvy

• Agroekológia a agrolesníctvo vyžadujú dobrú znalosť hospodárenia s dusíkom a kontroly buriny. Ďatelina plazivá bola vysadená na zmiernenie rizika dominancie burín v stromových líniách na ornej pôde.
• Prítomnosť vtákov v korunách poškodilo niekoľko mladých stromov (na pozemkoch boli nainštalované bydlá a holubníky, aby sa predišlo takémuto riziku).

Marc Lefebvre je veľmi spokojný s prvotnými výsledkami implementácie agrolesníctva na jeho farme. Plánuje ju rozšíriť a ďalej uvažovať o zlepšení využívania krajiny racionálnym spôsobom, z ktorého budú mať úžitok fauna aj ľudia.

Aby sa zachovala a zlepšila finančná situácia farmy, agrolesníctvo sa musí viesť s ekonomickou logikou. Zakladanie pozemkov sa musí vykonávať postupne, aby sa dala predvídať organizácia nových úloh a optimalizovať pracovné zaťaženie.

Plány do budúcnosti

Marc Lefebvre plánuje rozšíriť svoje výmladkové plantáže o viac štiepaného dreva z konárov a vetiev stromov a použiť ho na svojich poliach na zvýšenie organických látok v pôde. Plánuje tiež pestovať viac ďateliny plazivej a obhospodarovať ju podľa cyklov mineralizácie dusíka.

Krok za krokom vykonať „prechod“ a obmedziť používanie chemických výrobkov.