Líniové zásahy

V rámci vetrolamov sa rozlišujú dva typy pásov: hlavné a sekundárne. Hlavný pás rastie kolmo a sekundárny rovnobežne so smerom prevládajúcich vetrov. Vzdialenosť medzi hlavnými pásmi je určená výškou stromov (10-20 násobok konečnej výšky stromov) a pôdnymi podmienkami chránenej oblasti. V prípade pôd s vysokým rizikom veternej erózie je vzdialenosť medzi pásmi menšia. Na lepšej pôde rastú stromy vyššie, a tým pádom chránia širší pás pôdy. Vzdialenosť medzi sekundárnymi pásmi je 1,5 - 2 krát väčšia než vzdialenosť hlavných pásov. Umiestnenie ochranných pásov musí byť prispôsobené hraniciam poľnohospodárskych polí. Nemeňte hranice existujúcich poľnohospodárskych polí v prospech lesných pásov. Polia sú obvykle ohraničené poľnými cestami alebo verejnými komunikáciami. Treba dbať na to, aby sa poľná cesta udržiavala na slnečnej strane vetrolamu ak sa nachádza na zhutnenej alebo bažinatej pôde. Naopak na piesočnatých pôdach sa pruhy zakladajú tak, aby bola komunikácia zatienená. Pozdĺž frekventovaných ciest a spevnených ciest musia byť vetrolamy umiestnené na strane prevládajúceho zimného vetra a najmenej 20 m od hrany koruny cesty, inak sa na ceste hromadí sneh. V rovinatom teréne s miernymi veternými podmienkami sa hlavné a bočné pásy skladajú z 3 až 5 radov. Vo veterných oblastiach alebo na chudobných pôdach sa vetrolamy skladajú z 6 až 8 radov. Umiestnenie:

• Neudržiavané pásy na oboch stranách
• Ochranná vzdialenosť od vedení vysokého napätia; koruna sa nepribližuje k drôtu bližšie ako 3 m
• Kríky sa sadia najmenej 1 m, stromy vzdialené 2 m od vedení podzemných potrubí a 5 metrov od ropovodov
• Vysadzujeme 3 m od okraja cesty a 1 m od vonkajšieho okraja priekop

Založenie:

• Kompletná príprava pôdy (hlboká orba, pluh, podrývanie, odstránenie koreňov, valcovanie)
• Vytýčenie radov: ručne alebo strojom
• Výsadba do jamiek (strojová výsadba, sádzačom)
• Sadbový materiál - výsadba voľnokorenných sadeníc alebo je možné zvýšiť úspešnosť založenia pomocou krytokorenných sadeníc

Najlepší čas pre výsadbu vetrolamov je počas jesenných a jarných mesiacov po skončení mrazov, avšak najvhodnejšie sa javí dokončiť výsadby do polovice novembra, aby mala rastlina čas na uzdravenie rán a pôda si mohla sadnúť, a tým pádom chrániť korene pred mrazom a vysušením. Veľa drevín musí byť vysadených životaschopnými sadenicami. Veľkou výhodou výsadby na jeseň je, že sadenice začnú rásť na jar rýchlejšie, púčiky sa objavia včas a výhonky rastú oveľa intenzívnejšie.

Vetrolamy sú dôležité pre pestovanie plodín z mnohých dôvodov. Na jednej strane vetrolamy so správnou štruktúrou a smerom vedú, vďaka zmierneniu vetra, ku vhodným zmenám mikroklímy, ktoré sú prospešné pre plodiny, a tým zvyšujú ich výnos. Znížený pohyb vzduchu vedie k menšiemu odparovaniu vody z rastlín a pôdy, čo má za následok lepšie hospodárenie s vodou, menšiu náročnosť na energiu k absorpcii vody a na kompenzáciu jej strát. Vietor môže tiež spôsobiť mechanické poškodenie plodín, ale pomocou vetrolamov, môžeme tomuto poškodeniu zabrániť: (i) eróznej strate vrchných vrstiev ornice a (ii) poľahnutiu plodín pri silnom vetre. Výsledkom je, že pozemok poskytuje lepšie podmienky pre plodiny, a tým aj vyššie výnosy.

Valaha-tanya (Maďarsko) Ochranné pásmo okolo celej oblasti sa skladá zo zmiešaných porastov. Okrem ekologických výhod slúži rozmanitosť tiež k plneniu funkcie nárazníkovej zóny v dôsledku dopadov na životné prostredie a človeka. Spomedzi rôznych druhov drevín je hlavnou zložkou vetrolamov agát biely, pričom pridružené dreviny sa používajú dub, buk, lipa a jaseň mannový. Primeraná ochrana (napr. proti škodám spôsobenými chemikáliami) je zabezpečená viacúrovňovou vegetáciou; na úrovni kríkov sú typické orgován a baza. Orgován bol vybraný kvôli svojej relatívne hustej listnatej korune a miestnej tradícii jeho vysádzania všade pozdĺž ciest. Ochranný pás je viacúčelový :

• Kvety a plody stromov a kríkov sa používajú na výrobu sirupov (orgován, baza)
• Plne uspokojuje potreby palivového dreva pre farmárov. Po zbere je štiepka spaľovaná v kotly na biomasu
• Vysadenie širokej škály kvitnúcich druhov drevín poskytuje stály zdroj pastvy pre včely a následne vyššiu produkciu ovocia v dôsledku opelenia
• Prerezávaním olistených vetiev je tiež získaná biomasa využiteľná ako doplnková krmovina pre hospodárske zvieratá na farme

• Viacúčelové použitie živých plotov a vetrolamov | http://agroforestrynet.eu/wp-content/uploads/2019/10/20190804_factsheet_36_en_web.pdf