Ferme Du Pre

Pred zavedením agrolesníctva mala voda na farme veľa vápnika kvôli prítomnosti továrne v minulosti a zároveň sa tam objavovali aj jarné povodne. Hlavnými dôvodmi zavedenia agrolesníctva bolo zvýšenie biodiverzity a vytvorenie biokoridoru pre faunu, zníženie erózie a založenie vetrolamu. Farmár si uvedomoval skutočnosť, že to bude prospešné pre plodiny z dlhodobého hľadiska a že o 35 a viac rokov budú môcť predávať drevo. Predchádzajúce znalosti v agrolesníctve boli takmer nulové a pozostávali hlavne z literárnych údajov, hoci mali skúsenosti s lesníctvom.

• Farma mala doktoranda z University of Gent, ktorý robil dizertačnú prácu na tému agrolesníctvo, čiastočne na základe údajov zo svojej farmy (Paul Pardon, 2018: „Systémy na ornej pôde v regiónoch mierneho pásma: vplyv stromových radov na plodiny, pôdu a biodiverzitu“). Dosiahol veľa podstatných záverov, ktoré možno nájsť v publikáciách z jeho výskumu.

Farmár zistil, že dotácie sú k dispozícii z Valónskeho regiónu. Informácie boli dostupné prostredníctvom AWAF (Association pour l'Agroforesterie en Wallonie et à Bruxelles), čo je agrolesnícka asociácia, ktorá zastupuje valónsky región Belgicka. Tieto dotácie pomáhajú pri nákladoch na rozvoj agrolesníctva v danom regióne. Požadujú sa základné znalosti o ťažbe/orezávaní stromov. Okrem toho farmár zistil, že agrolesníctvo je pomerne jednoducho použiteľné. Spôsob založenia agrolesníckych porastov Hlavné použité metódy boli:

• Rady stromov, z ktorých každý strom v rade je od seba vzdialený 8 metrov (napr. škrupinoviny). Rady sú vzdialené 30 metrov od seba (-> šírka postrekovača). Cieľom je zozbierať orechy z týchto stromov v nasledujúcich rokoch. Medzi nimi nie sú žiadne ďalšie stromy.
• Živé ploty s vysoko hodnotnými stromami vo vzdialenosti 8 metrov vo vnútri živých plotov (stromy vysokej hodnoty: kalina severoamerická, jarabina, orech). Ostatné stromy medzi nimi sú divo rastúce ovocné stromy, ktoré sú prospešné pre faunu a zvyšujú celkovú hodnotu. Živé ploty vzdialené 30 metrov od seba (-> šírka postrekovača).

Kľúčovou technikou, ktorú farmár používal bolo orezávanie stromov, aby sa zabezpečilo, že dreviny zapadnú do prostredia krajiny a splnia ciele agrolesníckych plánov. Hrozby/výzvy

• Kontrola buriny bola veľmi dôležitá (najmä v ekologických postupoch).
• Okrem toho sa často na ceste alebo poli vyskytovali vetvy zo stromov, čo naznačuje, že je veľmi dôležité zvážiť aké druhy stromov sa použijú.
• Vŕba zavlečená na dané územie vtákmi, konkurovala vysadeným drevinám. Potrebné je pravidelné zrezávanie týchto stromov.

Výmena informácií je dôležitou súčasťou celého procesu. Spolupráca s tými, ktorí majú skúsenosti v agrolesníctve, Vám môže pomôcť lepšie pochopiť tento proces, ako keby ste na to mali prísť sami. Farmár poznamenal, že agrolesníctvo sa praktizuje už dlho, aj keď sa to vždy nenazývalo týmto pojmom. Plány do budúcnosti V tejto chvíli farmár neplánuje ďalšie agrolesnícke činnosti, ale ak sa situácia zmení, je im otvorený.

Kľúčovým prvkom rozvoja agrolesníctva sú samotné základné znalosti o lesníctve.

Odporúčanie farmára:

“Prispôsobte typ agrolesníctva praktikám danej oblasti. V organických postupoch (manažment burín) a podpore živých plotov, je potrebné sa vyhnúť odhalenej pôde.”