Farma Jelen z Misek

Krajina v okolí Miskovic je poľnohospodársky využívaná viac ako 7 tisíc rokov, čo z nej robí jednu z najdlhšie obhospodarovaných oblastí v ČR. V súčasnosti je veľmi intenzívne poľnohospodársky využívaná. Radim pochádza z neďalekej Kutnej Hory z rodiny hájnika so sedliackymi koreňmi, kde im boli za minulého režimu sedliacke usadlosti zbúrané a pozemky zastavané. Jedinou poľnohospodárskou stavbou, ktorá zostala zachovaná, bol „čeledník“, alebo tiež obecná „pastouška“ (príbytok pre pastierov) v Miskovicích s priľahlými pozemkami. Tento objekt zrekonštruovali na bývanie. Po absolvovaní ČZU a narodení dcér sa so ženou presťahovali z Prahy, kam Radim dodnes dochádza za prácou do VÚŽV a prednášať na ČZU. Hospodáreniu sa venujú vo voľnom čase, a preto sa od začiatku zamerali na extenzívny spôsob hospodárenia a druhy, ktoré sú nenáročné na ošetrovanie aj chov.

Radim začal agrolesnícky hospodáriť hneď od začiatku, pretože mu tento spôsob prišiel prirodzený a zažitý z detstva, (zelenina a zemiaky pod ovocnými drevinami). Preto sad priľahlý k domu využívajú ako rozľahlejšiu záhradu a prežúvavce (jeleň európsky, lama guanako a ovca vresová) zaisťujú údržbu trávneho porastu a „upratovanie“ nepozbieraného ovocia a lístia. Vďaka tomu v sade nepoužívajú žiadne postreky ani hnojivá. Postupné hospodárenie rozšírili o ďalších 1,5 ha, a to zatrávnením ornej pôdy a jeho rozdelením na niekoľko plôch zameraných na rôznorodú produkciu, kde sú spojovacím prvkom všade prítomné novo vysadené dreviny. Takýmito plochami je napríklad jahodová plantáž kombinovaná s rakytníkom, levandulové a bylinné políčko obklopené drevinami slúžiace na výrobu prírodnej kozmetiky, kvetnatá lúka olemovaná bazou, sad kôstkovín s bobuľovinami a drobným ovocím, výmladková plantáž topoľov a vŕb s čerešňou vtáčou a pestovaním zeleniny v medziriadkoch. Časť plantáže bude slúžiť aj na chov/výkrm hydiny a poslednou plochou je vysokokmenný sad s jadrovinami, orechmi, lieskami a lesnými drevinami kombinovaný s chovom oviec a jeleňom sika. Celé diely pôdnych blokov sú lemované drevinami a časť priľahlá k cestnej komunikácii je oddelená živým plotom z hrabov a pôvodných krovín, ktoré slúžia ako kryt a zdroj potravy pre vtáky. Poslednou plochou bol 30 rokov opustený 1 ha sad, kde sú rôzne sukcesné štádia drevín a krovín, ktorý nazývajú "džungľou„. Bude slúžiť ako prírodný biotop "jedlého lesa".

• Po začiatku chovu zvierat v sade sa zvýšilo množstvo vtákov a objavila sa kolónia v zemi hniezdiacich včielok samotárok na obnaženej ploche okolo kaliska. Tie sú aktívne najmä v čase kvitnutia sadu a napomáhajú opeľovaniu.
• Hospodárskym zvieratám stromy poskytujú priaznivejšiu mikroklímu a spestrujú potravnú ponuku. O stromy sa zvieratá otierajú a vytĺkajú parožie. Zvieratá pozemky zásobujú živinami z výkalov a zožerú popadané ovocie a lístie.

Rodina prevádzkuje rôzne agrolesnícke systémy, ktoré postupne rozširuje a kombinuje, aby jej splnili očakávania z hľadiska pestrosti a náväznosti produkcie (čo najdlhšie obdobie zberu z rôznych odrôd ovocných drevín, vďaka kombinácii od skorých až po neskoré). Celý systém, kde sa kombinuje chov zvierat nevyžaduje iné vstupy než vodu na napájanie a seno pre zimné obdobie. Na obhospodarovaní a zbere sa zúčastňuje celá rodina a priatelia. Na založenie agrolesníckeho systému ani na samotné hospodárenie rodina nepoberá žiadne podpory. Skúsenosti s výsadbou drevín mal Radim z detstva, kedy s otcom sadil stromy v lese a s dedom pestoval plodiny pod ovocnými drevinami. Chovom zvierat sa zaoberá profesne/výskumne, ale veľa inšpirácie a skúseností získal počas cestovania, komunikáciou s farmármi po Európe, ale aj v ČR počas svojho pôsobenia v ASZ SR.

Spôsob založenia agrolesníckych porastov

Prvou založenou plochou bol 35 ročný čerešňový sad (1 ha), kde boli vypustené zvieratá a doplnené ovocné a lesné dreviny (duby, gaštany jedlé, lipy a pod.). Druhá plocha (1,5 ha) bola kompletne premenená z ornej pôdy zatrávnením a osadením drevín, krovín a úžitkových plodín, bylín a rýchlo rastúcich drevín. Poslednou plochou (1 ha) je čiastočne presvetľovaný sekundárny biotop opusteného sadu, ktorý je doplňovaný o využiteľné druhy výsevom semien (dub, marhule, orech a javor) a dosadbou plodonosných ovocných drevín a krovín.

Hrozby/ výzvy/ doporučenia

• Pri výsadbe drevín v pastevnom areáli je najväčším rizikom ohryz, s ktorým súvisí aj pevnosť individuálnej ochrany drevín. Najviac sa osvedčila do valca ohnutá kari sieť 3x2 m, 4-5 mm drôt, 10x10 cm otvor, pevne ukotvená k zemi. V prípade jeleňov a lám musí byť nastavená pletivom nad 2 m do cca 2,6 m kvôli ohryzu terminálu. Vyviazanie stromčeka do stredu ochrany v priebehu rastu je nutné, aby bol terminál vedený stredom ochrany mimo dosahu zvierat. Čiastočné poškodenie koreňov a bázy stromčekov hrabošmi a hryzcami sa tiež objavuje najmä u jabloní a hrušiek.
• Závlaha vysadených drevín je aplikovaná podľa priebehu zrážok v prvých rokoch od vysadenia. Z hľadiska zakorenenia je lepšie vysádzať mladšie sortimenty voľnokorenných drevín. Z hľadiska odrastania sa veľmi dobre ujímajú čerešne.
• Ku koreňovému systému zakopáva Radim hnoj a iné organické zvyšky (napr. popol) z dôvodu výživy drevín a vlahy.

 

Rodina hospodári pre vlastnú spotrebu pestrými agrolesnickými kombináciami vo veľmi intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine. To má efekt nielen pre samozásobiteľstvo, ale vedie najmä k zlepšeniu životného prostredia a zvýšeniu celkovej biodiverzity a stability krajiny. Vďaka expozícii agrolesníckych systémov vo svahu nad obcou majú pozemky tiež protieróznu o ochrannú funkciu. Život a výchova detí v takomto prostredí je pre rodinu dar a zároveň medzigeneračný odkaz k zodpovednej správe. Plány do budúcna Rodina má plán na rozšírenie chovu hydiny na ploche výmladkovej plantáže, založenie chovu včiel a rozšírenie plôch pestovaných bylín pre výrobu prírodnej kozmetiky. Dve prírodné jazierka by mali slúžiť na zachytávanie úžitkovej dažďovej vody zo striech budov a tiež ako zdroj a útočisko pre ďalšie organizmy. Na 1 ha zarasteného sadu započali s jeho premenou na prírodný "jedlý les" s kombináciou cenných a jedlých sortimentov drevín.

Život je krátky na to, aby sme čakali, že plne využijeme dreviny pre produkciu, ale dosť dlhý na to, aby sme uponáhľali ich vysadenie, pretože tam kam ich vysadíme môžu rásť stáročia.

Základné doporučenie  Radima:

 "Pozorujte svoje okolie v priebehu roka, jeho topografiu, druhy drevín, ktoré rastú zdravo, vyhľadajte si informácie k čomu pozemky historicky slúžili, čerpajte inšpiráciu z českej i zahraničnej poľnohospodársky využívanej krajiny a to všetko prepojte do vášho očakávania. Realizácia zriadenia agrolesníckych systémov potom bude mať jasný zmysel, smer a dlhodobú udržateľnosť. Pokiaľ Vás stromy prežijú, chybu ste neurobili ;o). "